Farár z grónskeho Nuuku: „Náš domov nie je na predaj“

Valerio Palombaro – Vatican News

„Grónsko je náš domov a my sami chceme rozhodovať o jeho budúcnosti.“ V  mrazivých uliciach mesta Nuuk, ktoré je s 20 000 obyvateľmi hlavným mestom Grónska, citíť akési tiché odhodlanie. Pre vatikánske médiá opisuje prevládajúce pocity obyvateľov najväčšieho ostrova sveta páter Tomaž Majcen, slovinský kňaz z rádu minoritov, ktorý je už približne dva a pol roka farárom Kostola Krista Kráľa v Nuuku, jedinej latinskej farnosti na viac ako 2 km² ľadu a zeme Grónska.

Ľud s históriou a kultúrou

Táto odľahlá zem s iba 56 000 obyvateľmi sa dnes stala jadrom svetových geopolitických sporov o vzácne nerasty a energetické zdroje. „Atmosféra v Nuuku je navonok pokojná, ale vnútri búrlivá,” hovorí páter Tomaž, ktorý od leta 2023, keď prijal pozvanie biskupa Kodane, aby prevzal pastorálnu starostlivosť o katolícku komunitu na arktickom ostrove, mal možnosť spoznávať jej obyvateľov:

„Sú to ľudia, ktorí majú tendenciu pozorovať, počúvať a hlboko premýšľať, než niečo povedia. V posledných mesiacoch som však začal vnímať určitý nepokoj v každodennom živote. O globálnej politike sa hovorí viac ako predtým: v obchodoch, v kaviarňach či dokonca po náboženských obradoch.“

Mnoho ľudí, hovorí slovinský kňaz, „sa cíti skôr urazených ako nahnevaných“, keď počúvajú amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hovorí o Grónsku „v zmysle strategických záujmov alebo vlastníctva“. „Dotýka sa to ich dôstojnosti,“ vysvetľuje. „Grónčania nechcú byť vnímaní ako „územie“ alebo „riešenie“ problémov iných. Chcú byť vnímaní ako národ s vlastnou históriou, jazykom, kultúrou a vierou.“ Podľa pátra Tomaža strach nie je prevládajúcim pocitom, „ale existuje silné vedomie, že mocné, vzdialené hlasy hovoria o Grónsku bez toho, aby ho skutočne poznali. To vytvára pocit zraniteľnosti, ale aj jednoty.“

Farnosť v Nuuk

Malá, ale živá katolícka komunita

Táto jednota nachádza živnú pôdu a základ v komunitách veriacich. Približne 90 percent Grónčanov patrí k evanjelickej luteránskej cirkvi, ktorá je zakorenená v histórii a identite národa. „Katolíci sú len nepatrnou menšinou, tu v Nuuku je ich asi 500, zatiaľ čo v celom Grónsku je ich asi 800. Pochádzajú z rôznych krajín, hovoria rôznymi jazykmi a majú rôzne zázemie.“ Mnohí prichádzajú z Filipín a z Európy: „Naša farnosť je malá, ale veľmi živá. Cirkev v Grónsku, hoci je početne malá, má podľa farára z Nuuk dôležitú úlohu pri pripomínaní, že „zem nie je nikdy len zemou. Je vždy spojená s ľuďmi, spomienkami, predkami a budúcimi generáciami“. Každú nedeľu sa z evanjelických luteránskych kostolov vznášajú modlitby za Dánske kráľovstvo a za autonómnu vládu Grónska. Iniciatíva, ktorú podporuje Paneeraq Siegstad Munk, biskupka evanjelickej luteránskej cirkvi, sa odohráva v bezprecedentnom geopolitickom kontexte. „Kostoly,“ zdôrazňuje páter Tomaž, „ponúkajú niečo tiché, ale silné: modlitbu, prítomnosť, načúvanie a morálny základ. Keď hovoríme o stvorení ako o Božom dare a o ľudskej dôstojnosti, už tým vyjadrujeme veľmi silný postoj proti zredukovaniu Grónska na strategický objekt. Grónsko sa nesmie stať šachovnicou globálnych záujmov.“

Záber z krstu vo farnosti

Otázka dôstojnosti

Súčasný kontext by mohol posilniť túžbu Grónčanov po nezávislosti. „Ľudia sú realisti,“ poznamenáva slovinský reholník, „vedia, že nezávislosť nie je len sen, ale aj veľká zodpovednosť. Ekonomické otázky, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť: to všetko je dôležité. Čo počujem najčastejšie, nie je „chceme teraz prerušiť všetky väzby“, ale skôr „chceme vnútorne rásť“. V každom prípade je však jasné, že Grónčania nechcú „vymeniť“ jednu formu závislosti za inú. „Myšlienka byť pohltený alebo ovládaný inou mocnosťou je vo všeobecnosti odmietaná,“ tvrdí. „Nezávislosť je pre mnohých otázkou dôstojnosti, kultúrneho prežitia a sebaúcty.“

Otec Majcen opisuje aj pocity, ktoré zažil pri príchode malej skupiny európskych vojakov a vojakov NATO. „Akákoľvek vojenská prítomnosť vyvoláva určité otázky, ale táto je všeobecne vnímaná inak ako agresívny zahraničný záujem. Väčšina ľudí ju chápe v kontexte spolupráce a spoločnej zodpovednosti za bezpečnosť v arktickej oblasti. Nevnímam nadšenie pre militarizáciu, ale obyvatelia si uvedomujú, že Arktída sa stala strategicky dôležitou.“

Mier uprostred ľadu

Dôležitou otázkou pre Grónsko ostáva zmena klímy. „Tu nejde o teóriu, ale niečo, čo vidíte na vlastné oči,“ hovorí farár z Nuuku. „Štruktúra ľadu sa mení, ročné obdobia sa menia a poľovníci hovoria o tom, ako sa príroda už nespráva tak ako kedysi.“ Život uprostred ľadu tiež vedie k zbaveniu sa všetkého, čo je nadbytočné. „Ako kňaz často cítim, že táto zem sama učí modlitbe. Ticho, rozľahlosť, krehkosť -  to všetko nás vyzýva k pokore. Ochrana životného prostredia Grónska musí začať rešpektom k prírode, k domorodým znalostiam a k budúcim generáciám. „Musíme sa vrátiť k myšlienke, že stvorenstvo nie je na to, aby sme ho zneužívali, ale aby sme sa oň starali,“ uzatvára. „Politické a ekonomické rozhodnutia musia byť postupné, premyslené a zakorenené v dlhodobej zodpovednosti, nie v krátkodobom zisku. Lebo keď sa táto zem poškodí, nedá sa ľahko obnoviť.“

Preklad: Klára Tomášiková