Thajsko: Súcit v dedinách Chiang Mai

Eleanna Guglielmi – Vatican News

„Nebojte sa našej malosti: niekedy je počúvanie niekoho srdcom najhlbším hlásaním evanjelia,“ vysvetľuje misionárka Yotsaya jeden z kľúčových aspektov misie Idente medzi thajskými dedinami kmeňov Karen, Lahu, Akha, Hmong a Lisu.

Život tu závisí od každodennej práce a nepredvídateľného poľnohospodárskeho systému. Mladí ľudia opúšťajú školu skôr a starší ľudia a deti sú najviac ohrození znečistením, povodňami a neistotou.

Uprostred tejto krehkosti sa prítomnosť katolíkov, malej menšiny v krajine s budhistickou väčšinou, prejavuje súcitom, pozornosťou a spolunažívaním.

Mladá menšinová cirkev

Hlásanie evanjelia sa dostalo do severného Thajska po druhej svetovej vojne a zakorenilo sa medzi horskými kmeňmi.

Dnes sú katolíci stále malou menšinou, ale Cirkev sa rozhodla byť misijnou. Vzťahy s inými náboženstvami sa neobmedzujú len na oficiálne stretnutia, ale prežívajú sa aj v dedinách a školách, kde malé poľnohospodárske, zdravotné a vzdelávacie projekty sú spoločnými priestormi, ktoré sú prepletené s rodinným životom ľudí rôznych vierovyznaní.

Cirkev sa zúčastňuje na slávnostiach, spievaní piesní a iných miestnych tradíciách, pričom sa ich nesnaží nahrádzať, ale skôr sa zapájať prostredníctvom priateľskej prítomnosti, ktorá chráni a posilňuje sociálnu súdržnosť.

„Liturgiu slávime v thajčine, ale ľudia odpovedajú vo svojich jazykoch a hymny v sebe prinášajú duchovnosť, ktorá nepotrebuje preklad,“ vysvetľuje misionár Identes, otec Thinnakorn.

Liturgia a katechéza sú často inkulturované, používajú sa miestne jazyky s ohľadom na kmeňové tradície.

Mnohí veriaci sú členmi kmeňov Karen, Lahu, Akha, Hmong a Lisu, ktorí majú silný zmysel pre komunitu, čo predstavuje úrodnú pôdu pre kresťanské svedectvo. Misie v hlavnom meste majú iné zameranie.

„Mnohí mladí ľudia prichádzajú sami, bez svojich rodín a bez podporných sietí,“ hovorí Cristina. „Ich primárnou potrebou je niekto, kto ich vypočuje.“

Esterlicia, ktorá sedí vedľa nej, dodáva: „Potravinové balíčky nestačia. Ponúknuť im možnosť študovať a rásť je spôsob, ako obnoviť dôveru.“

Skutočnou biedou je absencia budúcnosti

Yotsaya rozpráva príbeh „14-ročného dievčaťa, ktoré chcelo pokračovať v štúdiu, ale už vtedy vedelo, že bude musieť predčasne skončiť, aby pomohlo svojej rodine“.

Táto situácia, hovorí Yotsaya, „mi dala pochopiť, že chudoba neznamená len nedostatok peňazí, ale aj nedostatok príležitostí a absenciu budúcnosti“.

Nemať žiadne vyhliadky - to je skutočné utrpenie. Deti v dedinách sa delia o sladkosti a susedia si navzájom pomáhajú prekonávať ťažkosti. Napriek tomu však pretrváva neistota, vrátane nedostatku pracovných príležitostí, nútenej migrácie, mladých ľudí nútených prerušiť školskú dochádzku a starších ľudí a detí trpiacich dôsledkami znečistenia a prírodných katastrof.

Chudoba tu má konkrétnu podobu nemožnosti rozhodovania sa a pozastavených životov.

Mladí z Chiang Mai počas spoločného stolovania

Rany, ktoré sa stávajú útechou

„Stretli sme starší manželský pár, ktorý prišiel o obidve deti,“ spomína Esterlicia. „Spočiatku nechceli nikoho vidieť. Postupne, od návštevy k návšteve, začali sa usmievať.“

Podobnými jednoduchými gestami sa misionári približujú k ľuďom, počúvajú ich a ponúkajú im verné priateľstvo, ktoré im vracia dôstojnosť a odvahu.

Súcitné srdce

Misijná činnosť v Čiang Mai sa zameriava na vzťahy. Pastoračná činnosť je prepojená so sociálnym a charitatívnym angažovaním sa v školách, nemocniciach a zdravotníckych strediskách, ako aj s poľnohospodárskymi projektmi a rozvojovými programami pre horské kmene. Osobitná pozornosť sa venuje chudobným, migrantom, maloletým a zraniteľným ľuďom.

Medzináboženský dialóg je každodennou a prirodzenou súčasťou života katolíkov, budhistických mníchov, laikov moslimského vierovyznania a animistických komunít. Výsledkom tohto dialógu sú spoločné iniciatívy v prospech životného prostredia, mieru a vzdelávania.

„Život uprostred týchto výziev nám pomohol pochopiť, že zasvätenie znamená zdieľať praktický život, nielen prostredníctvom učenia, ale aj blízkosťou a súcitným srdcom,“ vysvetľujú Thinnakorn a Thannoungsak.

Sila jednoduchosti

Dvadsaťtri rokov po príchode do Čiang Mai misijní pracovníci z rehole Identes naďalej ponúkajú svoju tichú a vytrvalú prítomnosť v jednoduchosti.

„Aj malé veci majú veľkú hodnotu, pretože svedčia o Bohu, ktorý je vždy blízko maličkým,“ zdôrazňuje Thinnakorn. „Naučil som sa, že mať pokorné a súcitné srdce je cestou k pochopeniu Božej lásky a k životu ako bratia a sestry, deti jedného Boha.“

Preklad: Klára Tomášiková