Pastoračná starostlivosť v oblasti ľudskej mobility ako nástroj nádeje pre tých, ktorí kráčajú za splnením svojich snov

Yamile López – Vatican News

„Všetci, ktorí emigrujú, sa majú rovnako radi, pretože sme všetci bratia, sme všetci živé bytosti s chybami alebo bez nich, ale sme si rovnocenní,” odpovedal Camilo na žiadosť o zamyslenie sa nad tým, čo pre neho znamenal život migranta. A tak v dvoch jednoduchých vetách definoval spôsob, akým by sa mala chápať migrácia, misia, na ktorú reagujú františkánky Nepoškvrnenej Panny Márie prostredníctvom pastorácie ľudskej mobility.

Diecéza Piedras Negras, ktorá sa nachádza na mexicko-amerických hraniciach, založila pred tridsiatimi rokmi ubytovňu pre deportovaných občanov. Časom a okolnosťami sa zmenila a premenila na Casa del Migrante Frontera Digna, na „oázu“ pre tých, ktorí kráčajú v nádeji na lepšiu budúcnosť.

Poslaním je pracovať tam, kde je to najviac potrebné

Sestra Isabel prvýkrát pracovala s migrantmi v rámci Konferencie rehoľníkov Salvádora (CONFRES), kde sa venovala najmä rizikám migrácie. Potom sa vydala na trasu migrantov a navštívila 8 utečeneckých táborov od Guatemaly až po Ixtepec v Mexiku.

V roku 2018 odišla do Bogoty a spolu s ďalšími sestrami poskytovala špeciálne služby venezuelským migrantom, ktorí v tých rokoch masovo prichádzali do Kolumbie.

„Každé ráno som chodila na terminál Salitre, kde som vítala všetkých prichádzajúcich venezuelských migrantov, poskytovala im poradenstvo, ponúkala im pohár studenej vody a sendvič, čítala s nimi Božie Slovo, organizovala oslavy a tiež smerovala mladé ženy k pátrom scalabriniánom,“ spomína sestra, ktorá bola dojatá situáciou týchto žien, a dodáva: „Plaché mladé ženy, ktoré prichádzali so svojimi kuframi, boli podľa všetkého kúpené alebo predané na prostitúciu v Bogote, takže sme chodili po termináli a vysvetľovali im, čo je to obchodovanie s ľuďmi.“

O niekoľko mesiacov neskôr odišla do Mexika v sprievode dvoch sestier.

Z Domu migrantov., kde sa núdznym poskytuje akútna pomoc

Solidarita prináša novú nádej

V tomto období sestry zdieľali s migrantmi mnoho príbehov bolesti, vrátane tých, ktoré zažili počas pandémie Covid-19.

„Piedras Negras je miesto dobrých, solidárnych a angažovaných ľudí. V tom období sa k nám pridali aj farnosti, aby migrantom podávali jedlo a naďalej im pomáhali,“ uznala sestra Isabel.

Len prostredníctvom Božej prozreteľnosti našla vysvetlenie, keď premýšľa o tom, čo znamená starať sa každý deň o takmer tisíc migrantov. Všetci mali jedlo, matrac, deku, lekársku starostlivosť a duchovnú útechu; za to ďakuje mnohým dobrovoľníkom, farnostiam, Lekárom bez hraníc a Františkánskej sieti migrantov.

Ako rehoľníčke jej modlitba a františkánska spiritualita pomáhajú čeliť bolesti migrantov. Situácie ako napríklad tehotné ženy, ktoré sa rozhodli prekročiť rieku s falošnou ilúziou, že ak sa dieťa narodí v Spojených štátoch, získa občianstvo; iné, obete znásilnenia alebo únosu, ktoré boli predané a podarilo sa im oslobodiť, aby sa dostali na sever. Pamätajú si na všetky, mnohé im volajú, aby im poďakovali, že budú môcť nasledovať svoje sny.

Migrácia a blahoslavená Maria Caridad Brader

Camilo sa rozhodol opustiť svoju krajinu v snahe dosiahnuť niečo lepšie pre seba, svoju matku a sestru. „Posolstvo, ktoré chcem odkázať všetkým matkám (s odkazom na rehoľníčky), je, aby neprestali robiť túto krásnu a veľkolepú prácu, ktorou slúžia všetkým migrantom. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa oslavovala nezávislosť mojej krajiny, pohostili ma špeciálnym obedom, priniesli vlajky, tradičné jedlá, a mysleli na každý detail.“

Migrácia je realitou, na ktorú sa reaguje bratskou a synodálnou službou. Zakladateľka jej kongregácie, blahoslavená Maria Caridad Brader, vo svojej dobe prijala misionársky ideál a opustila svoje rodné Švajčiarsko, aby pracovala pre národy, ktoré boli na konci 19. storočia zabudnuté v Ekvádore a Kolumbii.

„Myslím si, že matka Caridad by založila domovy alebo miesta, kde by sestry boli prítomné vo všetkých končinách, pretože tak to ona robila. V histórii máme niekoľko prípadov, keď bola v čase vojny jej škola zatvorená, aby sa premenila na nemocnicu, a sestry sa stali zdravotnými sestrami, aby pomáhali zraneným.“ A na záver dodala: „Je to práve tento misijný duch Matky Caridad, ktorý nás každý deň povzbudzuje v Piedras Negras.“

Preklad: Klára Tomášiková