Peter Dufka SJ (21): Modlitba k svätým

Cnosti a svätosť života kandidátov na kanonizáciu sa skúmajú z historického aj teologického hľadiska. Cirkev si vždy uvedomuje, že ľudský úsudok môže byť obmedzený. Preto sa čaká na zázrak, chápaný ako znamenie, ktorým samotný Boh potvrdzuje, že daná osoba žije v spoločenstve s ním a môže byť vzorom pre veriacich. Zázrak sa vyžaduje rovnako pri blahorečení aj pri svätorečení kandidáta. 

Zvyčajne ide o prirodzenou cestou nevysvetliteľné uzdravenie na príhovor toho, koho beatifikácia či kanonizácia sa zvažuje. Tým sa ukazuje, že dotyčný človek už žije v Božej blízkosti a môže orodovať za ľudí na zemi. Skúsme si preto všimnúť niekoľko zázrakov, ktoré sa udiali na príhovor nových svätých, aby sme si utvrdili istotu, že náš život je skutočne v Božích rukách a že svätí sú nám neustále nablízku, aby nám pomáhali. 

V roku 1990 pápež Ján Pavol II. vyhlásil Pier Giorgia Frassatiho za blahoslaveného a nazval ho „mužom blahoslavenstiev“. Jeho motto „Verso l’alto – k výšinám!“ zostáva symbolom jeho duchovnej túžby a radostného kresťanského života. Zázrak uznaný Cirkvou na účely beatifikácie je uzdravenie Dominica Sellana, muža z talianskeho regiónu Friuli, ktorý koncom tridsiatych rokov ochorel na Pottovu chorobu, spojenú s deštrukciou stavcov a poškodením miechy. Mladý muž, ktorý bol takmer na smrteľnej posteli, sa náhle a bez lekárskeho vysvetlenia uzdravil po tom, ako mu jeho priateľ, kňaz, daroval obrázok s malou relikviou Pier Giorgia Frassatiho, na ktorého sa Domenico s dôverou obrátil a prosil ho, aby sa prihovoril za neho u Pána.

Zázrak vybraný pre svätorečenie už blahoslaveného Pier Giorgia Frassatiho sa týka Juana Manuela Gutiérreza, kňaza narodeného v roku 1986 v Texcocu neďaleko Mexico City. Po kríze viery v dospievaní v ňom dozrelo povolanie kňaza a v roku 2013 vstúpil do seminára. 25. septembra 2017 si pri hraní basketbalu so spolužiakmi zo seminára poranil Achillovu šľachu, čo bolo liečiteľné len chirurgickým zákrokom. 1. novembra sa Gutiérrez, znepokojený nákladmi na operáciu a možnými dôsledkami pre svoje štúdiá, obrátil v modlitbe na blahoslaveného Frassatiho, o ktorom videl video na YouTube. O niekoľko dní neskôr, opäť počas modlitby, pocítil intenzívne teplo v členku a zistil, že môže opäť normálne chodiť. Následná magnetická rezonancia odhalila nevysvetliteľné zmiznutie zranenia.

Len v krátkosti si pripomeňme niekoľko biografických údajov nového svätého. Pier Giorgio Frassati sa narodil 6. apríla 1901 v Turíne v bohatej rodine. Napriek privilégiám sa rozhodol pre jednoduchý život, modlitbu a službu chudobným. Študoval banícke inžinierstvo, aby mohol byť „inžinierom medzi baníkmi“, blízkym ich práci a starostiam. Bol veselý, spoločenský a miloval šport, najmä hory, ktoré preňho symbolizovali cestu k Bohu. Denne prijímal Eucharistiu, modlil sa ruženec a zapájal sa do Katolíckej akcie i dominikánskeho laického rádu. Tajne rozdával vlastné peniaze a šaty núdznym, ktorých navštevoval aj v noci. Vo veku len 24 rokov sa nakazil pri službe chorým a 4. júla 1925 zomrel. Na jeho pohreb prišli tisíce chudobných, ktorí odhalili šírku jeho skrytej dobročinnosti.

Druhý laik, dnes svätorečený, Carlo Acutis, bol vyhlásený za blahoslaveného 10. októbra 2020 v Assisi.

Zázrak, ktorý viedol k blahorečeniu Carla Acutisa, je uzdravenie Matheusa, brazílskeho chlapca trpiaceho na zriedkavú vrodenú anomáliu, ktorú bolo možné napraviť len zložitou operáciou a ktorá bránila normálnemu fyzickému vývoju dieťaťa. K udalosti došlo na jeseň 2013 v brazílskom kostole sv. Sebastiána počas požehnania relikviou Carla Acutisa – kúskom zakrvaveného pyžama, v ktorom 15-ročný chlapec spal krátko pred smrťou. Keď prišiel na rad malý Matheus, aby sa dotkol relikvie, spolu so svojím dedkom, ktorý ho sprevádzal, intenzívne prosili o uzdravenie. Od tej chvíle sa stav dieťaťa viditeľne zlepšil. V nasledujúcich týždňoch Matheus podstúpil sériu diagnostických vyšetrení, ktoré potvrdili, že choroba definitívne zmizla, čo umožnilo obnovenie normálneho rastu dieťaťa. „Okamžité, úplné a trvalé“ uzdravenie bolo lekárskou komisiou považované za nevysvetliteľné.

Zázrak, ktorý otvoril cestu svätorečeniu Carla Acutisa, sa týka uzdravenia Valérie, mladého dievčaťa z Kostariky, ktorá sa v roku 2018 presťahovala do Florencie kvôli štúdiu. Ráno 2. júla 2022 spadla z bicykla v centre mesta, utrpela veľmi ťažký úraz hlavy a upadla do kómy. Jej matka Liliana sa v nasledujúcich dňoch vybrala do Assisi, aby prosila za svoju dcéru blahoslaveného Carla Acutisa, a celý deň strávila na kolenách pred jeho hrobom. Už večer prišiel telefonát z florentskej nemocnice so správou o náhlom zlepšení zdravotného stavu jej dcéry. Aj toto uzdravenie lekárska komisia označila za nadprirodzené.

Pripomeňme si ešte niekoľko biografických údajov nového svätého. Carlo Acutis sa narodil 3. mája 1991 v Londýne. Rodina tam žila z pracovných dôvodov jeho otca, ktorý pôsobil ako výkonný riaditeľ v oblasti podnikových financií v obchodnej banke, no čoskoro sa presťahovala do Milána. Tu malý Carlo navštevoval základnú a strednú školu u rehoľných sestier a gymnázium v jezuitskom inštitúte Leva XIII. Počas štúdií pravidelne navštevoval farské aktivity v kostole Santa Maria Segreta. Jeho hlboký duchovný život a vzťah k sviatostiam vyjadruje veta, ktorú často opakoval: „Eucharistia je moja diaľnica do neba.“

Rodina Carla Acutisa bola formálne katolícka, ale vieru prakticky nežila – matka Antonia sama priznala, že sa obrátila vďaka synovi. Carlo zomrel 12. októbra 2006 na akútnu leukémiu vo veku 15 rokov. Svoje utrpenie obetoval za pápeža a Cirkev. Zostal pokojný až do posledných chvíľ. Svedectvo jeho života sa stalo podnetom pre duchovný rast mnohých ľudí.

Milí priatelia, náš život sa odohráva v spoločenstve svätých, vďaka ktorým môžeme byť aj my svedkami väčších či menších zázrakov. Vyberme si jedného z nich, nám blízkeho, a vytvorme s ním duchovné priateľstvo, ktoré nás môže sprevádzať na našej ceste duchovného rastu.